Péč, MJ.1, Kučeríková, M.2,3, Sokol, J.2, Nehaj, F.1, Mokáň, M. jr.1, Galajda, P.1, Mokáň, M.1
1I. interná klinika, Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského v Bratislavea Univerzitná nemocnica Martin
2Klinika hematológie a transfuziológie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzitná nemocnica Martin
3Onkologické centrum, Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzitná nemocnica Martin
korešpondencia:Súhrn
V decembri 2019 boli v meste Wu-chan v provincii Chu-pej v Číne nájdení pacienti s nevysvetliteľným zápalom pľúc, ktorý bol, ako sa neskôr ukázalo, spôsobený dovtedy neznámym a neidentifikovaným typom nového koronavírusu, dočasne nazvaný ako 2019-novel coronavirus (2019-nCoV). Po prvotných analýzach bol patogén pomenovaný severe acute respiratory syndrome coronavirus 2 (SARS-CoV-2), zatiaľ čo choroba spôsobujúca ťažký zápal pľúc sa nazvala koronavírusové ochorenie 2019, v preklade coronavirus disease 2019 (COVID-19). Dňa 12. marca 2020 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila, že COVID-19 predstavuje pandémiu a rok od vypuknutia tejto globálnej hrozby svet hlási 59 376 898 potvrdených prípadov ochorenia COVID-19 a celkovo 1 400 002 úmrtí (miera úmrtnosti vypočítaná z počtu uzavretých prípadov je aktuálne na úrovni 5,4 %). Pandémia našla zdravotnícke systémy nepripravené na hrozbu takéhoto typu. Pri takomto novom patogéne s takýmto rozsiahlym epidemiologickým výskytom je dôležité sledovať jeho orgánové komplikácie, ktoré sa rozvíjajú nielen akútne ako priama príčina úmrtia, ale aj komplikácie, ktoré u vyliečených pacientov zostanú chronickými.
V článku rozoberáme vplyv nového koronavírusu na jednotlivé orgánové sústavy a zmeny klinického stavu v súvislosti s vystavením sa novému typu koronavírusu. Je avšak esenciálne pokračovať vo výskume a skúmaní vplyvu ochorenia COVID-19 na ľudský organizmus ako aj mechanizmov jeho pôsobenia, pretože v súčasnej dobe nepredpokladáme jeho skoré eradikovanie.
Kľúčové slová: COVID-19, orgánové postihnutie
Abstract
In December 2019, patients with unexplained pneumonia were found in Wuhan, Hubei Province, China, which was later shown to be caused by a hitherto unknown and unidentified type of new coronavirus, temporarily referred to as 2019-novel coronavirus (2019-nCoV). After initial analyses, the pathogen was named the severe acute respiratory syndrome coronavirus 2 (SARS-CoV-2), while the disease causing severe pneumonia was called coronavirus disease 2019 (COVID-19). On 12 March 2020, the World Health Organization (WHO) declared that COVID-19 was a pandemic, and one year after the outbreak of this global threat, the world reported 59,376,898 confirmed cases of COVID-19 and a total of 1,400,002 deaths (the mortality rate calculated from the number of closed cases is currently 5.4 %). The pandemic found health systems unprepared for this type of threat. In such a new pathogen with such a large epidemiological incidence, it is important to monitor its organ complications, which develop not only acutely as a direct cause of death, but also complications that remain chronic in treated patients.
In this article, we discuss the impact of the new coronavirus on individual organ systems and changes in the clinical condition in connection with exposure to a new type of coronavirus. However, it is essential to continue researching and investigating the impact of COVID-19 on the human body as well as its mechanisms of action, as we do not currently anticipate its early eradication.
Key words: COVID-19, impact on organ systems
Stiahnuť / Pozrieť ČLÁNOK (PDF) | Stiahnuť / Pozrieť časopis (PDF)
